Zdroj: DALL·E/IvanaS
Daň z nehnuteľnosti obvykle predstavuje pár desiatok eur ročne. To sa však môže veľmi ľahko zmeniť až na tisíce eur za rok. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska. Navrhuje, aby sa nehnuteľnosti zdaňovali progresívne nie podľa obytnej plochy, ale napríklad aj podľa lokality a hodnoty nehnuteľnosti.
Ako podotýkajú tvnoviny.sk, návrhu nehovorí „nie" ani vláda, takže nie je vylúčené, že sa tento návrh stane realitou. Termín je však „vo hviezdach“, keďže bude potrebné vytvoriť cenové mapy. Tento proces je však časovo náročný.
NBS v správe podotýka, že Slovensko má v skutočnosti jednu z najnižších sadzieb dane z nehnuteľností a ako jedni z posledných ju určujeme podľa obytnej plochy. Výsledkom je, že majiteľ bytu vo vile na Slavíne s rozlohou 100 metrov štvorcových platí rovnakú daň z nehnuteľnosti ako majiteľ 100-metrového bytu vo Vrakuni. Hodnota oboch nehnuteľností je pritom úplne iná.
V súčasnosti Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom výnosov z dane z nehnuteľností na HDP. Európska komisia, OECD a Medzinárodný menový fond dlhodobo odporúčajú Slovensku prejsť na hodnotový systém zdaňovania nehnuteľností. Tento systém by zlepšil férovosť a stabilitu príjmov samospráv, ktoré sú v súčasnosti veľmi cyklické a závislé od centrálnej vlády.
Slovensko je však špecifický prípad. Približne 90 % Slovákov žije vo vlastnom dome či byte, viac je to už len v Litve. V niektorých európskych štátoch je bežné bývať v prenajatých bytoch a daň z nehnuteľnosti tak znáša vlastník.
Zdanenie nehnuteľností môže byť progresívne, pričom sadzby dane sa zvyšujú s hodnotou nehnuteľnosti alebo existuje nezdaniteľná časť základu dane. V slovenských podmienkach je však potrebné k progresivite pristupovať opatrne, aby sa nezvýšilo zaťaženie nízkopríjmových domácností, ktoré vlastnia hodnotné nehnuteľnosti. Kompenzačné mechanizmy pre tieto domácnosti by mali byť podľa NBS súčasťou reformy.
Zvýšenie dane z nehnuteľnosti je reálne o to viac, že štátu skutočne chýbajú peniaze. Minister Ladislav Kamenický má čoskoro predstaviť konsolidačný balíček, ktorý štátu ušetrí 1,4 miliardy eur. Úpravy majú prebehnúť predovšetkým na príjmovej strane. Už sa hovorilo o dani z bankových prevodov, čo štát vehementne odmietol.
Opozícia najnovšie hovorí o znížení percenta odvodu do druhého dôchodkového piliera zo 4 % na 3 %, zvýšení minimálnych sociálnych odvodov pre živnostníkov o 20 %, z výšení stropu pre sociálne odvody zo sedemnásobku na 11-násobok. Na tlačovej besede o tom hovorili poslanci opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Štefan Kišš, Ivan Štefunko a Darina Luščíková. V čase publikácie tohto článku sa vládna koalícia k pripravovaným opatreniam zatiaľ nevyjadrila, článok budeme v prípade zverejnenia stanoviska aktualizovať.
Zvyšovanie dane z nehnuteľnosti nebude práve populárny krok. Slováci si schuti zanadávali na zvýšenie dane z nehnuteľnosti v Bratislave od roku 2024 o 35 percent. Podobný hurhaj vznikol v roku 2021, kedy dezinfokanály šírili nepravdivú informáciu o tom, že vtedajšia vláda Igora Matoviča sa chystá zvýšiť daň z nehnuteľnosti.
Falošná správa tvrdila, že daň z nehnuteľnosti bude po novom predstavovať 1,6 percenta z hodnoty nehnuteľnosti. Čo je, paradoxne, princípom aj súčasného návrhnu NBS. S tým rozdielom, že dnes ešte sadzbu nepoznáme. Po novom však naozaj môže ísť o tisíce eur ročne, pričom suma sa bude zrejme odvíjať od hodnoty nehnuteľnosti. Ako podotýka Trend, v Taliansku majú daň z nehnuteľnosti nastavenú práve takto.
„Štát im len stanovil strop na úrovni 1,14 percenta z ceny konkrétneho pozemku, bytu alebo domu. Majiteľ bytu v cene 100-tisíc eur ročne zaplatí najviac 1 140 eur. Pri neobsadenej nehnuteľnosti majú samosprávy právo zvýšiť daň ešte o jeden percentuálny bod. V takom prípade je výsledná suma 2 140 eur,“ uvádza príklad Trend.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
