Mohli by mať niekedy Česi a Slováci nemecké platy? Vzorom mám môže byť krajina, ktorý bývala symbolom krízy, všíma si Marek Hudema v komentári pre Finmag.
Španielsko patrilo medzi tzv. "prasiatka", teda krajiny PIIGS: nadmerne zadlžené a slabo výkonné ekonomiky, ktorým v určitej fáze krízy eurozóny hrozil bankrot. Bolo tiež jednou z krajín s obrovskou nezamestnanosťou, najmä medzi mladými ľuďmi, a stalo sa takmer synonymom hospodárskej beznádeje.
Dnes je to už iný príbeh. V skutočnosti je to práve naopak: podľa renomovaného časopisu The Economist je Španielsko hospodársky najúspešnejšou krajinou zo všetkých hospodársky vyspelých krajín združených v OECD.
The Economist hodnotil niekoľko ukazovateľov - rast HDP, výkonnosť akciového trhu, jadrovú infláciu, mieru nezamestnanosti a deficity štátneho rozpočtu. Hoci sa končí v treťom štvrťroku 2024 (novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii), odhady španielskej ekonomiky ukazujú, že aj posledný štvrťrok bude pre krajinu veľmi úspešný.
Taký úspešný, že Španielsko predbehne dokonca aj USA. Ako píše The Economist - je čas na sangriu, alkoholický nápoj typický pre Pyrenejský polostrov a Španielsko zvlášť.
Ako sa to však Španielom vôbec podarilo?
Španielsko zvrátilo svoj osud najmä vďaka reforme trhu práce, rôznym daňovým zmenám, podpore netradičných odvetví... A tiež vďaka prisťahovalectvu, lepším podmienkam pre technologické firmy a začínajúce podniky, dobrému využívaniu európskych fondov a rozumným vládnym výdavkom.
Na španielskom trhu práce boli starší pracovníci na dobrých pozíciách prakticky nenahraditeľní. Aj keď napríklad porušili svoje povinnosti alebo im bolo ponúknuté odstupné, podniku sa to neoplatilo; čím dlhšie človek pracoval na danom pracovnom mieste, tým vyššie bolo odstupné. V dôsledku toho si podniky radšej ponechávali týchto ľudí, pretože to pre ne bolo lacnejšie. To však znamenalo nedostatok pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí zasa mali tendenciu uzatvárať krátkodobé zmluvy alebo pracovať na vedľajší pracovný pomer. Navyše mohli byť prepustení takmer okamžite, čo v krajine bohatej na cestovný ruch lícovalo so sezónnymi prácami. Reformy však priniesli väčšiu flexibilitu, napríklad "prerušovaný" pracovný čas, nové podmienky prepúšťania a obmedzenú možnosť zamestnávať pracovníkov na čiastočný úväzok.
To všetko sú veci, ktoré Česká republika (a Slovensko ešte viac, pozn. ed.) potrebuje ako soľ. Môžeme sa však inšpirovať aj problémami, ktoré majú potenciál brzdiť španielsky rast. Sú veľmi podobné tomu, čo môže čoskoro postihnúť našu krajinu.
Ale poporiadku...
Španielske hospodárske reformy sa začali na konci finančnej krízy, teda pred viac ako desiatimi rokmi. Ich základom boli zmeny na trhu práce, pretože Španielsko malo veľmi vysokú nezamestnanosť, ktorá v roku 2013 dosiahla rekordnú úroveň viac ako 26 % (príčiny vysvetľuje rámček vpravo). V dôsledku toho nezamestnanosť v Španielsku vlani prvýkrát od finančnej krízy v roku 2008 klesla na približne 11 %.
Česká republika má v tejto oblasti skôr opačný problém; nedostatok ľudí na trhu práce dlhodobo brzdí rast mnohých českých a slovenských podnikov. Španieli však dozreli: vďaka reformám pribudlo oveľa viac pracovných miest, ako by sa mohlo zdať podľa súčasnej miery nezamestnanosti, a do Španielska prišli milióny prisťahovalcov, aby zaplnili novovytvorené pracovné miesta.
Ich prílev výrazne podporil celkový rast španielskeho hospodárstva. Pomohlo aj to, že väčšinu z nich tvoria obyvatelia Latinskej Ameriky, ktorí sa vďaka znalosti jazyka a podobnej kultúre ľahko prispôsobili španielskym podmienkam a začlenili sa na trh práce. V dôsledku toho sa výrazne zvýšili príjmy štátu, pretože platí jednoduché pravidlo: viac pracovníkov = viac daňových príjmov.
Vláda zvýšila aj svoje výdavky, k čomu prispelo čerpanie európskych peňazí z postpandemického fondu European Next Generation. Naopak, niektoré dane zanikli, napríklad takzvaná "slnečná daň", ktorá obmedzuje rozvoj solárnych elektrární pre vlastnú spotrebu, či už firiem alebo domácností.
Navyše sa zlepšili podmienky na zakladanie a rozvoj technologických spoločností a startupov a na spoluprácu medzi spoločnosťami a univerzitami. Na druhej strane sa zvýšila regulácia bankovníctva, pretože sa ukázalo, že práve unáhlená a neuvážená deregulácia finančného sektora v Španielsku počas finančnej krízy k nej prispela.
Napriek tomu španielska vláda plánuje dlhodobé úsporné opatrenia. Ako to chce urobiť...?
Dôležité je uvedomiť si, že kombinácia všetkých týchto krokov priniesla krajine pozitívne zmeny: Španielsko je teraz atraktívne pre zahraničných investorov a zakladateľov nových podnikov. Príkladom je čínska spoločnosť CATL, ktorá v krajine buduje továreň na výrobu batérií spolu s automobilkou Stellantis. Alebo skutočnosť, že v krajine bude postavený nový závod na výrobu čínskych automobilov Chery.
Zaujímavejšie a dôležitejšie však je, že španielska ekonomika sa pomaly presúva od vývozu tovaru k vývozu služieb. Ide najmä o konzultačné a poradenské služby alebo napríklad služby súvisiace s architektúrou a stavebníctvom. V dôsledku toho klesá relatívny podiel cestovného ruchu v ekonomike; počas pandémie covidu prvýkrát príjmy z vývozu služieb prevýšili výdavky turistov.
V skutočnosti sa mení aj samotný turistický priemysel krajiny: Španielsku sa v súčasnosti darí prilákať turistov nielen na slnečné pobrežie, ale aj do vnútrozemia. V dôsledku toho sa prílev turistov, ktorý sa pôvodne spájal s letnou sezónou, rozširuje aj na zvyšok roka.
A potom sú tu už spomínané startupy. Symbolmi španielskeho úspechu sú dnes technologické spoločnosti ako Cabify na uľahčenie prepravy osôb a balíkov (ktorá je, mimochodom, prvým španielskym "jednorožcom"), doručovacia aplikácia Glovo, realitná platforma Idealista alebo spoločnosť TravelPerk, ktorá pomáha s riadením, plánovaním a vyúčtovaním služobných ciest.
Koľko takýchto firiem máme v Českej republike? Pravdupovediac, na ich spočítanie by vám stačili prsty jednej ruky, aj keby ste na nej nemali všetkých päť.
Čo si z toho môžeme vziať? V prvom rade by sa Česká republika mala naozaj inšpirovať Španielskom. Začať môžeme trhom práce, keďže aj naša krajina zápasí s podzamestnanosťou (ovplyvnenou rozsiahlymi exekúciami), nehovoriac o rastúcej popularite švarcsystému (kvôli rastúcemu zdaneniu práce). Štát však prichádza o peniaze, ktoré pomáhajú stabilizovať verejné financie.
Španielsko nás však učí, že zmenu možno dosiahnuť. A to najmä spružnením pracovného trhu, po ktorom české podniky už dlho volajú. Pomohlo by zjednodušenie prijímania a prepúšťania zamestnancov, ale namiesto toho Česká republika neuveriteľne čaruje s dohodami o vykonaní práce, ktoré prinášajú na trh práce aspoň určitú flexibilitu.
Inšpirovať sa môžeme aj potenciálom zahraničnej pracovnej sily (podobne ako Španielsko máme kultúrne podobných prisťahovalcov - Ukrajincov), správnou reguláciou a dereguláciou (tam je toho viac) či prístupom k európskym fondom (nevieme s nimi pracovať).
Čo však na druhej strane vieme, je zvyšovať výdavky štátu. Na rozdiel od Španielov však nemáme proticyklickú fiškálnu politiku; zatiaľ čo španielsky štát sa (celkom správne) snaží zvyšovať výdavky v zlých časoch a obmedzovať v časoch konjunktúry, u nás to často bolo (a stále je) naopak.
Ak chceme prejsť od "montážnej dielne" k "továrni na výrobu mozgov", musíme, podobne ako v Španielsku, presmerovať vývoz od súčiastok alebo celých automobilov k sofistikovanejším tovarom a najlepšie službám. Snahy sa vyvíjajú (spomeňme si na druhú hospodársku transformáciu alebo prísľub obrovského rozvoja Vsetínska), ale ide to akosi pomaly.
Samozrejme, treba priznať aj to, že je to všetko tak trochu "alchýmia" s trochou primiešanej náhody. Napríklad rozvoj španielskych univerzít je do istej miery spôsobený brexitom, keď časť zahraničných študentov pôvodne smerujúcich do Londýna zamierila do Madridu.
Dôležitý vplyv má aj politika, resp. stabilita politického prostredia. Je pravda, že hospodárske reformy potrebujú čas, aby priniesli výsledky. Preto sa už teraz objavujú varovania, že sľubný politický rast Španielska by mohli pochovať politické turbulencie a populisti. A niečo také hrozí aj u nás, ako varoval vo svojom vianočnom prejave premiér Petr Fiala.
Rétorika súčasnej vlády je zameraná na podporu kontinuity vládnutia: len tak sa podľa nej dajú dosiahnuť nemecké platy, ktoré Fiala sľuboval. Vidno to aj v Španielsku, kde mzdy ešte nedosiahli predpandemickú reálnu úroveň a priemerné nominálne mzdy sú len približne polovičné oproti nemeckým, ale čo je dôležitejšie, pomaly ich dobiehajú.
Španielsko nám skrátka ukazuje, že dostať sa z krízy je možné. Len to treba urobiť. Naopak, ak sa vzdáme reformného kurzu a trh práce zostane zmrazený, možno sa nikdy skutočne nedočkáme nemeckých miezd, ktoré sľuboval premiér.
Anketa
Myslíte si, že sa v Českej republike dočkáme nemeckých platov?
Marek Hudema
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
