Zdroj: Shutterstock
Prvý jadrový reaktor bol v Nemecku uvedený do prevádzky už v roku 1961. V priebehu rokov zohrávala jadrová energia významnú úlohu v produkcii elektrickej energie v krajine, pričom jej vrchol nastal koncom 90. rokov 20. storočia. Jadro vtedy produkovalo takmer 30 % z celkovej produkcie elektrickej energie. Obavy týkajúce sa bezpečnosti a nakladania s odpadom však viedli k rozsiahlej diskusii o úlohe jadrovej energie v budúcnosti Nemecka.
Jadrová katastrofa v japonskej Fukušime v roku 2011 upriamila pozornosť na bezpečnosť jadrových elektrární po celom svete. Táto katastrofa, spôsobená zemetrasením a cunami, vyvolala roztavenie troch reaktorov a únik rádioaktívnych materiálov. Obavy z opakovania podobnej udalosti viedli k prehodnoteniu využívania jadrovej energie v mnohých krajinách, vrátane Nemecka.
V reakcii na tento incident nemecká vláda okamžite odstavila osem zo svojich najstarších jadrových elektrární a oznámila plány na postupné vyradenie všetkých jadrových elektrární do roku 2022. Toto rozhodnutie bolo motivované záväzkom prioritizovať bezpečnosť obyvateľstva a krajiny.
Analýzy totiž ukazujú, že podobná katastrofa na území Nemecka by mohla spôsobiť ešte väčšie škody. Japonské elektrárne sa totiž nachádzajú prevažne v pobrežných oblastiach, zatiaľ čo nemecké elektrárne sa nachádzajú v oblastiach s väčšou hustotou obyvateľstva.
Podľa Petra Čarného, odborníka na jadrovú energiu, sa havárii jadrovej elektrárne nedá predísť so 100 % pravdepodobnosťou. Aj keď by podobná udalosť nemusela viesť k početným úmrtiam, mala by negatívny dopad na krajinu.
Ďalším významným faktorom rozhodnutia Nemecka o postupnom ukončení využívania jadrovej energie bola ambiciózna iniciatíva prechodu krajiny na obnoviteľné zdroje energie. Energiewende, alebo „energetický obrat”, je národný program zameraný na zvýšenie využitia obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie emisií skleníkových plynov. Nemecko si stanovilo cieľ vyrábať najmenej 80 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050.
V rámci tejto iniciatívy krajina výrazne investovala najmä do veterných a solárnych zdrojov energie, energie z biomasy a do potrebnej infraštruktúry pre skladovanie a prenos energie. Tieto investície sa už vyplatili a obnoviteľné zdroje energie v posledných rokoch predbehli uhlie a jadrovú energiu ako hlavné zdroje elektrickej energie v Nemecku. Vďaka tejto dynamike krajina mohla ľahšie zdôvodniť rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární.
Na jeseň 2022, keď vojna na Ukrajine obmedzila prístup k energii, najmä v Európe, Nemecko sa rozhodlo ponechať existujúce jadrové reaktory v prevádzke ešte niekoľko mesiacov, aby posilnilo dodávky.
„Bolo to veľmi očakávané opatrenie. Nemecká vláda predĺžila životnosť týchto elektrární o niekoľko mesiacov, ale nikdy neplánovala viac,” uviedol David Victor, profesor inovácií a verejnej politiky na Kalifornskej univerzite v San Diegu.
K finálnej odstávke, zatvoreniu jadrových elektrární Emsland, Isar II a Neckarwestheim II došlo 16. apríla 2023.
„Postupné vyraďovanie jadrovej energie zvyšuje bezpečnosť našej krajiny; v konečnom dôsledku sú riziká jadrovej energie nekontrolovateľné. Vypnutím posledných troch jadrových elektrární sa začne nová éra výroby energie. Budeme naďalej pracovať na riešeniach pre úložisko jadrového odpadu a sústredíme všetko naše úsilie na rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie,” uviedla Steffi Lemkeová, spolková ministerka životného prostredia a jadrovej bezpečnosti.
Spravili to vo forme otvoreného listu adresovaného kancelárovi Scholzovi. V liste spomenuli prekročenie cieľov v oblasti uhlíkových emisií „o 40 miliónov metrických ton v dôsledku zvýšeného využívania uhoľných elektrární v dôsledku nevyhnutného zníženia spotreby zemného plynu; odhady pre rok 2023 predpokladajú 38 miliónov metrických ton.”
Podľa listu by tri posledné elektrárne mohli zásobovať elektrickou energiou viac ako 10 miliónov domácností, a tým „ušetriť až 30 miliónov ton CO2 ročne” (v porovnaní s uhoľnými elektrárňami). Plánované predĺženie prevádzky a výstavba nových jadrových elektrární sa plánujú aj v iných európskych krajinách, ktoré pôvodne plánovali zníženie produkcie jadrovej energie.
Hlavným dôvodom je rastúca cena energie v dôsledku nedávných strát dodávok ruského zemného plynu a závislosť na nich.
„S vysokou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že straty jadrovej energie budú v krátkodobom horizonte kompenzované väčšou výrobou elektriny z uhlia a väčším množstvom elektriny z plynových elektrární,“ uviedol fyzik André Thess.
Od výpadkov alebo nedostatku elektriny by odberatelia na Slovensku trpieť nemali v dôsledku tohto rozhodnutia. Avšak neplánované toky elektriny nám môžu uškodiť. Tieto toky môžu mať negatívny vplyv na bezpečnosť prevádzky v krajinách, cez ktoré elektrina preteká, a tým aj na ekonomiku, nakoľko môžu zahlcovať interkonektory na hraniciach. To obmedzuje medzinárodný obchod s elektrinou. V extrémnych prípadoch môžu neplánované toky spôsobiť takzvané “brownouty”, ktoré predstavujú pokles napätia v sústave v dôsledku preťaženia siete.
Ak v krajine rýchlo pribúdajú nové zdroje elektrickej energie, ako napríklad solárne a veterné elektrárne, rast výroby musí byť sprevádzaný rozvojom prenosovej sústavy, ktorá musí byť prispôsobená novej realite.
„Koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav na úrovni plánovania až po reálnu prevádzku značne prispela k eliminácii nepriaznivých stavov, hlavne formou prijímania včasných a adresných opatrení,” zhodnotila spoločnosť SEPS.
Anketa
Súhlasíte s odstavovaním jadrových elektrární?
Marek Mittaš
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
