Zdroj: Shutterstock
Viacerí klienti FIO banky si našli vybielené účty. STVR upozorňuje na prípad mimoriadne prefíkaného phishingového útoku. Ten prebieha tak, že podvodníci presvedčia obeť, že komunikuje s bankou a vymámia od nej údaje potrebné na manipuláciu s účtom. Keď to klient urobí, banka už nemôže nič spraviť. Dokonca aj polícia dáva od prípadu ruky preč.
Ako upozorňuje expertka na kybernetickú bezpečnosť Slovenskej bankovej asociácie Monika Bodnár, tento typ podvodu je čoraz rozšírenejší. Podvodníci sa sústreďujú na najslabší článok v reťazci, teda na klienta. „Čím sú banky odolnejšie, tým viac sa podvodníci sústreďujú na manipuláciu klientov,“ upozorňuje odboníčka.
Kristína Zelovičová, klientka FIO banky, zažila chvíle šoku, keď zistila, že jej z účtu zmizlo 1 300 eur. „Keď som zbadala, že mám len 20 eur, bola som v šoku. Z účtu mi odišla veľká suma do Európy,“ povedala. Podobne na tom bola aj Darina Vrbová, ktorej v dvoch transakciách zmizlo spolu 4 000 eur. Peniaze putovali do Belgicka a Litvy.
Podvodníci si vytvorili falošnú stránku banky, ktorá bola na nerozoznanie od originálu. Využili dôverčivosť klientov tým, že žiadali zadávanie autorizačných kódov pod zámienkou technických problémov. Namiesto prístupu k účtu tak klienti nevedomky potvrdzovali prevody na cudzie účty.
Obete podvodu sa snažili situáciu riešiť, no neuspeli ani pri banke, ani pri polícii. „Každú reklamáciu riešime individuálne. Skúmame všetky okolnosti, a to vrátane miery zavinenia a toho, či klient neposkytol svoje prihlasovacie údaje a autorizačné kódy neoprávnenej osobe mimo našich zabezpečených stránok,“ uviedol PR zamestnanec FIO banky Jozef Daňo pre STVR.
Polícia zase odmietla trestné oznámenie, pretože obeť údajne poskytla autorizačné kódy dobrovoľne. „Oznamovateľka dobrovoľne zaslala peniaze, nakoľko jej na zrealizovanie platby prišiel autorizačný kód. Neprečítala si celú SMS správu, kde mala uvedenú sumu aj účet, na ktorý sa peniaze prevádzajú. Svojmu omylu mohla zabrániť, ak by dodržala obvyklú mieru opatrnosti,“ vysvetlila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín Petra Klenková pre STVR.
FIO banka tvrdí, že klientov o útokoch informovala. Napriek tomu viaceré obete tvrdia, že im banka neposlala žiadne varovania. Navyše, podľa Národnej banky Slovenska nie sú banky povinné o hekerských útokoch informovať svojich klientov, čo sťažuje orientáciu spotrebiteľov v podobných situáciách.
Obete phishingu z FIO banky sa začali združovať na sociálnych sieťach. Momentálne ich je už dvanásť a škody presahujú 50-tisíc eur. Podľa advokáta im môže pomôcť hromadná žaloba. V rámci Európy totiž neexistujú anonymné bankové účty a pohyb peňazí sa dá vystopovať.
Klientom slovenských bánk neostáva nič iné, len opatrnosť. „V prevencii podvodov ostáva aj naďalej kľúčová gramotnosť a obozretnosť klientov. Podporou by však mala byť aj legislatíva, ktorá v prípade podvodu nezbavuje klienta zodpovednosti v plnej miere za svoje konanie.Predpokladáme, že na realizáciu podvodov sa čoraz viac bude zneužívať umelá inteligencia a útoky sa budú viac automatizovať,“ dodáva Monika Bodnár.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
